Flamencové palos vysvetlené

Tri umenia a jeden pulz

UNESCO opisuje flamenco ako umelecký prejav, ktorý spája spev, tanec a hru na gitare. Španielske slová sú cante pre spev, baile pre tanec a toque pre gitaru. Andalúzia na juhu Španielska je jeho srdcom, s koreňmi aj v Murcii a Extremadure. UNESCO zaradilo túto formu na svoj zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva, kam bola zapísaná v roku 2010. Za všetkými tromi umeniami stojí compás, rytmický cyklus, ktorý drží skladbu pohromade.

Čo je palo

Palo je flamencový štýl a článok o flamencu na Wikipédii vysvetľuje, že palos sa od seba odlišujú rytmickým vzorcom, módusom, akordovým postupom, formou verša a miestom pôvodu. Rozlišuje viac ako 50 rôznych palos. Niektoré sa spievajú bez sprievodu, zatiaľ čo iné majú gitaru alebo inú podporu. Nemusíte ich v sále pomenovať. Stačí si všimnúť, že niektoré skladby pôsobia pomaly a ťažko a iné rýchlo a žiarivo.

12-dobový cyklus

Mnohé palos počítajú cyklus dvanástich dôb, pričom akcenty padajú na rôzne miesta. Článok opisuje tri druhy dvanásťdobového rytmu: soleá, seguiriya a bulería. Soleá sa považuje za základnú formu. Seguiriya začína svoje počítanie od inej doby. Bulería je tá rýchla. Keď počujete publikum tlieskať v opakujúcom sa vzorci, označujú tým tento cyklus a tanečníkovo stepovanie dopadá na tie isté akcenty.

Bulerías, živý záver

Bulerías sa opisuje ako emblematický palo flamenca. Je to rýchly dvanásťdobový rytmus, ktorý vznikol medzi Rómami v Jereze v 19. storočí, pôvodne ako rýchly, veselý záver pomalších skladieb. Často uzatvára flamenco stretnutie, sprevádzaný energickým tancom a dupotom. Ak predstavenie graduje do živej poslednej skladby, pri ktorej tlieska celý súbor, je to práve táto rodina rytmov, z ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou čerpá, hoci žiadny palo sa nedá pre konkrétny večer zaručiť.

Hlas

Podľa opisu UNESCO sa cante spieva mužmi a ženami, najlepšie v sede, bez sprievodných spevákov. Texty sú krátke a jednoduché a môžu niesť smútok, radosť, tragédiu, jasot alebo strach. Spevák sa nazýva cantaor, slovo, ktoré odráža andalúzsky spôsob reči. Kráľovská španielska akadémia, citovaná v článku, definuje cante jondo ako najhlbšiu a najautentickejšiu andalúzsku pieseň. Cante často počujete ešte predtým, než vstúpi tanečník.

Gitara

UNESCO poznamenáva, že toque, umenie hry na gitare, už dávno prekročilo svoju prvotnú úlohu sprievodu. Flamencová gitara je ľahšia než klasická gitara, s užším telom a nižším zvukom, ktorý neprekrýva speváka. Gitaristi často sedia so skríženými nohami a držia krk takmer vodorovne. Medzi techniky patrí brnkanie, nazývané rasgueado, a poklepávanie po ozvučnej doske, nazývané golpe. V malej miestnosti bez mikrofónov to všetko počujete priamo.

Tanec

Článok opisuje baile ako známy svojou emočnou intenzitou, hrdým držaním tela, výrazovým používaním paží a rytmickým dupotom. Nie je to stepovanie: práca nôh slúži rytmu a piesni. UNESCO dodáva, že technika sa môže líšiť medzi mužskými a ženskými tanečníkmi, pričom v jednej tradícii sa viac využívajú chodidlá a v druhej je pohyb jemnejší. Štýly sa pohybujú od improvizovaného sólového tanca blízkeho gitano tradícii až po formálnejšie klasické flamenco tanečných súborov.

Palmas, jaleo a duende

Palmas je tlieskanie rukami a keď nie je prítomný gitarista, dokážu samy udržať compás. Jaleo je povzbudzovanie vykrikované súborom, vrátane výkriku olé. Duende sa dá ťažšie vystihnúť: Kráľovská španielska akadémia, citovaná v článku, ho nazýva tajomným a nevysloviteľným čarom. Básnik Federico García Lorca o ňom napísal prednášku. Ako divák sa zúčastňujete jednoducho tak, že počas spevu zachováte ticho a po ňom zatlieskate.

Veselé a smutné štýly

Prevádzkovateľ Casa de la Memoria hovorí, že jej predstavenia miešajú veselé a smutné štýly a každý deň ponúkajú iný program. Neuvádza, ktoré palos daný dátum bude obsahovať, preto berte vyššie uvedené formy skôr ako slovník než ako sľub. Po jednom večeri pravdepodobne rozpoznáte rozdiel medzi rýchlou, jasavou skladbou a pomalou, ťažkou aj bez pomoci programového letáku.

Čítajte ďalej: Vstupenky do Casa de la Memoria